Prečo práve vysnívane nevysnívaný pôrod? O tom ako som snívala o krásnom spontánnom pôrode, ale musela som nakoniec porodiť cisárskym rezom opisujem v blogu Keď sa pôrod nepodarí, ako ste snívali. Ak ste rodili cisárskym rezom, alebo o ňom počuli z rozprávania zo svojho okolia, tak viete, že je neosobný a dieťa je tak nejak odtrhnuté od matky. 

Cisársky rez v našich podmienkach vyzerá približne tak, že mamičku odvedú na operačnú sálu úplne samú, kým partner čaká na chodbe. Dieťatko po vytiahnutí z bruška mame len v rýchlosti ukážu a berú na krátku kontrolu sestričky z novorodeneckého oddelenia. Následne jej ho prinesú ešte počas operácie a mama si môže pohladkať svoje dieťatko, v tom lepšom prípade pobozkať. Celé to trvá približne minútu a dieťatko jej opäť mizne za dverami. Otecko dieťaťa môže byť pri prvom ošetrení dieťaťa a následne čaká na prevoz partnerky na oddelenie. 

Po približne 20 až 24 hodinách po operácii dieťatko prinesú na priloženie. Priloženie prebieha tak, že pomáhajú dieťa prisať na prsník (celé zababušené v perinke) a opäť berú preč. V celej tejto pomoci s prisatím mi chýba to krásne pozeranie si do očí, ovoniavanie a mojkanie sa so svojim drobčekom. Jednoducho čas venovaný len matke a miminku.  Dieťatko môžu nechať pri matke na stálo až potom,  čo chodí a je schopná sa oňho postarať sama. 

No môj cisársky rez vyzeral trochu ináč. 
Celkovú operačnú prípravu mi urobila pôrodná asistentka, ktorá ma sprevádzala a bola mi oporou v priebehu celého tehotenstva. 
Môj manžel nečakal vonku na chodbe, ale išiel na operačnú sálu spolu so mnou a celú dobu operácie sedel pri mojej hlave a upokojoval ma. Ak ste zvedavý,  či videl aj operáciu ako takú, tak áno, videl ako nášho synčeka vyťahujú za nohy z brucha. Našťastie mu takéto veci nerobia problém a opisuje to ako zaujímavý zážitok. 

Potom vzali maličkého na rýchlu kontrolu a následne mi ho priniesli a položili na prsia. Áno, operácia ako taká ešte ani zďaleka neskončila a ja som dostala drobčeka na prsia. Spolu s manželom sme plakali, hladkali ho a bozkávali. Celé to trvalo možno 10-15minút, ani sama som si nie istá. Ale bolo to viac ako mala väčšina žien pri cisárskom a možno aj pri normálnom pôrode. Maličký sa síce neprisal, ale mne stačilo aj to jemné oliznutie bradavky. 

Následne ho vzali na štandardné novorodenecké vyšetrenie, na ktoré manžel išiel spolu s ním. Po vyšetrení si manžel vypýtal malého na bonding. Takýto mužský bonding vyzerá tak, že dostane nahé dieťatko na nahé prsia. Takto strávil 30minút nerušene s naším malým. Opisuje to ako ten najúžasnejší zážitok svojho života. Maličký plakal, ale potom čo si ho zobral na prsia a začal mu rozprávať rozprávku, ktorú mu rozprával aj počas tehotenstva sa maličký upokojil a pozerali si do očí. 

Po operácii ma previezli na izbu a približne po 2 hodinách prišiel za mnou môj manžel. Keďže som mala nadštandardnú izbu bolo to možné. Chvíľu sme sa porozprávali a potom išiel na novorodenecké oddelenie pre nášho drobca. Doteraz neviem, ako sa mu ich podarilo presvedčiť, že mu ho dali. Na izbe ho vytiahol z perinky, povyzliekal a dal mi ho na nahé prsia. A ja som plakala. Ležala som tam vo vodorovnej polohe, od pása dole nič necítila, bola som úplne bezmocná. Môj úžasný manžel, ktorý nikdy nedržal žiadne malé bábätko, vyzliekol naše dieťa donaha a zobral ho do náručia, aby mi ho priniesol. Bolo to úžasné. Držať ten malý uzlík a cítiť jeho vôňu. Po čase prišla sestrička skontrolovať, či je všetko v poriadku. Pomohla trochu s prisatím a odišla nechať nás užívať si túto chvíľu. 

Viete, nezažiť to na vlastnej koži asi ani neuverím, že je to možné. Mala som veľké šťastie na ústretový a chápajúci personál a taktiež lekára, ktorý nie len že sa o mňa super postaral, ale dovolil aj manželovi byť pri operácii. Všetkým by som sa im touto cestou chcela poďakovať za ich ľudský prístup. Osobitné ďakujem patrí úžasnej pôrodnej asistentke Janke Kittovej, ktorá mi nie len že bola oporou a radkyňou počas celého tehotenstva, ale bez nej by som takýto cisársky rez nikdy nemala. Jej vďačím za priloženie maličkého ešte na pôrodnej sále, bonding pre manžela a veľa ďalších vecí.
A najväčšie ďakujem patrí môjmu skvelému manželovi. Keď som sa rozhodla, že chcem miminko porodiť spontánne napriek tomu, že je otočené zadočkom, nepáčilo sa mu to, no snažil sa ma pochopiť a podporiť. Keď sme už vedeli že musím ísť na cisársky a ja som preplakala potoky, kým som sa s tým zmierila, držal ma v náručí a upokojoval. Po celú dobu bol chápavý pre všetky moje myšlienky a idei okolo pôrodu, aj keď pre neho ako pre muža to nebolo vždy jednoduché. A za toto všetko ho milujem ešte viac. 

Pri všetkých tých prirodzených pôrodoch, ktoré som zažila, som najviac milovala, keď dali matke dieťa na prsia a obaja rodičia plakali, objímali sa a usmievali. Ten moment vzniku rodiny. Bolo mi veľmi ľúto, že ja tento životný moment nezažijem. Ale dostala som od života niečo iné, rovnako krásne. Ďakujem