V Saudi je piatok voľný deň. My máme víkend sobota nedeľa, pre Sauďanov je to piatok a sobota.

Teda ak nepracujete pre súkromnú nemocnicu, ako ja, oni majú 6 pracovných dní a len jeden voľný deň a tým je piatok.

 

---

Ráno som sa prebudila na pohyb v byte, moja nová spolubývajúca. Priznám sa, trochu som sa bála, nevedela som čo od nej môžem očakávať. No moje obavy sa rozplynuli asi po 5 minútach rozhovoru. Bola milá, príjemná a priateľská. Bola tak isto stratená ako ja na začiatku. Prišla uprostred noci a nikto jej nič nepovedal. Nevedela, kde je obchod, v akej časti Riadu sme a rôzne iné maličkosti. Ponúkla som sa, že s ňou môžem ísť na nákup a ukázať jej to málo, čo tu poznám.        

Po nákupe si písala s kamarátkami čo tu tiež pracujú (v Riade je po druhý krát, už tu pracovala rok alebo dva). Chcela ich navštíviť, ale nechcela ísť sama, aby som šla s ňou. A tak, prečo nie.     

Zobrala ma na večeru do nóbl reštaurácie (obdobnú som ani na svk nevideľa a pritom nebola až taká drahá aspoň nie na tunajšie pomery). Kamarátky boli dve Britky a jedna Škótka, ktorej som nerozumela ani slovo. Do konverzácie som sa nijak zvlášť nezapájala, skoro vôbec, napriek tomu to bol veľmi príjemný večer. Vidieť šesdesiatničky smiať sa, spomínať na staré časy v luxusnej reštaurácii pri pohári vína (saudského vína, to znamená nealkoholického), bolo ako sa preniesť do iného sveta.

Na konci mi popriali všetko dobré, s tým, že ak by som mala hocijaký problém nech sa na nich obrátim a hlavne nech sa nebojím.