Niečo z mojich začiatkov v Saudi.

V Saudi je piatok voľný deň. My máme víkend sobota nedeľa, pre Sauďanov je to piatok a sobota. 

Teda ak nepracujete pre súkromnú nemocnicu, ako ja, oni majú 6 pracovných dní a len jeden voľný deň a tým je piatok. 

        Ráno som sa prebudila na pohyb v byte, moja nová spolubývajúca. Priznám sa, trochu som sa bála, nevedela som čo od nej môžem očakávať. No moje obavy sa rozplynuli asi po 5 minútach rozhovoru. Bola milá, príjemná a priateľská. Bola tak isto stratená ako ja na začiatku. Prišla uprostred noci a nikto jej nič nepovedal. Nevedela kde je obchod, v akej časti Riadu sme a rôzne iné maličkosti. Ponúkla som sa, že s ňou môžem ísť na nákup a ukázať jej to málo čo tu poznám.         

        Po nákupe si písala s kamarátkami čo tu tiež pracujú (v Riade je po druhý krát, už tu pracovala rok alebo dva). Chcela ich navštíviť, ale nechcela ísť sama. Volala ma, aby som išla s ňou, a tak, prečo nie.     

        Bola som na večeri v nóbl reštaurácii (časom som zistila, že reštaurácie tohto typu sú tu bežne a vôbec nie charakterizovane ako nóbl).  Kamarátky boli dve Angličanky a jedna Škótka, ktorej som nerozumela ani slovo. Do konverzácie som sa nijak zvlášť nezapájala, skoro vôbec, napriek tomu to bol veľmi príjemný večer. Vidieť šesťdesiatničky  smiať sa, spomínať na staré časy v luxusnej reštaurácii pri pohári vína (saudského víno, znamená nealkoholické), bolo ako sa preniesť do iného sveta.

        Na konci mi popriali všetko dobré, s tým, že ak by som mala hocijaký problém nech sa na nich obrátim a hlavne nech sa nebojím.