Bolesť

Naposledy som sa venovala prvému vyšetreniu. Dnes opíšem prah bolesti u saudských žien a s tým spojené využitie možnosti epidurálnej anestézie a cisárskeho rezu. 

O prahu bolesti ste už určite počuli. U niekoho je vyšší, u niekoho nižší, v skratke u každého trocha iný. Po svojich skúsenostiach pôrodnej asistentky z viacerých krajín a úplne odlišných kultúr, som presvedčená, že sa to dá generalizovať aj kulturálne. Európanky sú priemer, nájdete tu z každého rožka troška. Afričanky boli veľmi odolné a prah bolesti majú vysoký, nestretla som tam žiadnu citlivku.

Zato presným opakom sú Saudky. Bolesť nevedia zniesť, ani tú najmenšiu (česť výnimkám, stretla som sa aj so ženami, ktoré boli odolné a prah bolesti mali vysoký, ale bolo ich málo). Netolerancia akejkoľvek bolesti následovne zodpovedala aj času príchodu do pôrodnice. Prichádzali okamžite pri prvých náznakoch bolesti. U prvorodičiek by som to ešte chápala, ale pätorodička ma prvýkrát trochu zaskočila (neskôr som si zvykla).  

Keď prišli, veľa krát boli  sotva otvorené na 1-2cm (keď žena začína rodiť, otvára sa jej krčok maternice a aby mohla porodiť musí byť otvorená na 10 cm, tento proces otvárania od 0 na 10cm trvá niekoľko hodín a je bolestivý) a CTG monitor (kardiotokograf /CTG/ - stroj na meranie oziev srdca plodu a kontrakcie maternice - bolesti) zaznamenával úplne slabučké bolesti.

 

Ak sme ich poslali domov, s tým že majú čas, nech prídu neskôr keď sa bolesti zosilnia, nechceli ani počuť. Často sa stávalo, že odmietali vstať z postele, ony jednoducho rodia a chcú injekciu od bolesti (mysleli tým epidural). 

A tu sa dostávame k epiduralu. Nerobila som si žiadnu štatistiku, ani žiadnu nečítala, ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať že 8 z 10 žien apidural pri pôrode mali.

Na jednej strane si myslím, že to nebolo zlé. Vzhľadom na ich nízky prah bolesti, bol epidural správnou voľbou. Videla som niekoľko prípadov, keď epidural prestal pôsobiť tesne pred samotným pôrodom. Ženu držali štyria,  aby nespadla zo stola. Nič príjemne. Na jej obranu musím dodať, keď na stupnici bolestivosti 0-10 spadnete za pár minút z 0 na 10, nie je to nič príjemné.

Okrem epidurálnej anestézie, bol obľúbený aj cisársky rez. Niekedy (málokedy) bol diagnostikovaný z adekvátnych zdravotných dôvodov, ale väčšinou z čistého alibizmu lekárov (väčšina z vás si teraz pomyslí, jasné to je aj u nás, ale môžem Vás ubezpečiť, že s takýmto alibizmom ste sa na Slovensku určite nestretli), alebo boli spravené na žiadosť matky. Niekde som čítala, že počet cisárskych rezov v Saudskej Arábii každým rokom rapídne stúpa.

Tomuto úplne verím. Tak ako sa u nás bojuje za znižovanie počtu cisárskych rezov a čo najprirodzenejší pôrod, tak tam som mala pocit že sa bojuje za presný opak. Ak si spomeniete na akýkoľvek „liek“, ktorý sa môže podávať počas pôrodu, tak tam ho mali a vo veľkom používali.

Jedným z takýchto liekov, ktorý s obľubou používali bol aj Oxitocín. Verím, že ste už o ňom veľa počuli. Ak nie, dozviete sa aký bol obľúbený v mojom ďalšom blogu.