Môj prvý deň v práci bol prekvapivo príjemný. Pracujem na Emergency Obstetrics & Gynecology, čo je pohotovosť pre pôrodníctvo a gynekológiu. V podstate je to presne to isté čo som robila aj doma.

Veľmi som sa bála, že nebudem rozumieť, ale naštastie to nebolo také zlé. Rozumela som možno 70%, čo vlastne na prvý deň nie je až také zlé. Moja charge nurse (staničná sestra), je Jordánka. Milá, usmievavá osôbka, ktorá mi stále hovorí “my dear” (moja drahá). V skutočnosti si myslím, že si nevie zapamätať moje meno. Smutné je, že mi tak hovorí aj po mesiaci :)). Okrem nej, sú ďalšie dve sestry na oddelení Filipínky. 

---

Oddelenie sa skladá z 3 menších izieb, v každej jedna posteľ, kde sa pacientka uloží, natočí sa jej CTG záznam a zároveň sa tam aj vyšetrí. Sono sa štandartne nerobí, len keď doktor uzná za vhodné (princíp uznania a neuznania som zatiaľ nepochopila). Jedna z postelí je vybavená aj na akútny pôrod. Postupy sa tu v podstate veľmi nelíšia od tých našich. 

Pride pacientka, natočí sa CTG záznam, vyšetrí sa a lekár určí čo ďalej. Doktor pacientku môže poslať na ďalšie krvné a iné vyšetrenia. Nakoniec pristúpime ku príjmu pacientky, alebo, v lepšom prípade, ide domov.

Mužského gynekológa tu nenájdete. V mojej nemocnici sú všetko len ženské gynekologičky. Pýtala som sa, či je to tak všade, ale že vraj nie. V iných nemocniciach môžete občas stretnúť aj gynekológa. Ono je to dosť logické, že sú tu len ženy, lebo aj tak sa ma každý jeden manžel pýta, či je lekár žena, pretože muža by k nej nepustil...